Príbeh Fliky a Rainy
Flika (12 r.) a Bella (10 r.) majú za sebou jeden z najsmutnejších príbehov v našom stáde. Boli odobraté z prostredia, kde im hrozilo, že skončia ako zdroj mäsa. Vďaka zásahu záchranárov dostali šancu na nový život a následne sme ich adoptovali zo Stanice pre zvieratá Veľký Krtíš. Dnes už poznajú len bezpečie, pravidelnú starostlivosť a lásku. Krátko po príchode k nám nás Flika prekvapila tým najkrajším darom - priviedla na svet žriebätko Rainy (10. 6. 2026).
Flika – tvrdohlavá, ale nežná kobylka
Flika je milá kobylka s vlastnou hlavou a občas aj poriadnou dávkou tvrdohlavosti. Keď si niečo zaumieni, nie je vždy jednoduché ju presvedčiť o opaku. Práve táto jej svojská povaha z nej však robí osobnosť, ktorú si človek jednoducho zapamätá.
Napriek svojej tvrdohlavosti má veľmi rada spoločnosť ľudí. Rada sa nechá škrabkať, hladkať a čistiť a pri pokojnom kontakte dokáže byť veľmi nežná a dôverčivá. Je krásne sledovať, ako si sama príde po pozornosť a užíva si chvíle, keď sa jej človek venuje.
Flika je zároveň mamou našej malej Rainy, ktorá pri nej vyrastá obklopená bezpečím svojho stáda. Ako mama pôsobí pokojne a pozorne a svoju malú dcérku má stále pod dohľadom.
Flika nám pripomína, že každý kôň má svoju vlastnú osobnosť. Niektoré sú poslušné na prvé slovo, iné si radi presadia svoje. A práve v tom je ich čaro.
PRÍBEH MENA RAINY
Sú príbehy, na ktoré človek nikdy nezabudne. A príchod našej Rainy na svet bude navždy jedným z nich. Bolo krátko pred polnocou. Už v pyžame, pripravení ísť spať, sme ako každý večer ešte kontrolovali kameru pri koňoch. A práve vtedy sme ju zbadali. Malé žriebätko. Stálo vedľa svojej maminy Fliky, pobehovalo okolo nej a objavovalo svet, do ktorého práve prišlo. Ešte pred chvíľou tam nebolo a zrazu bolo na svete. Neváhali sme ani sekundu a okamžite sme išli ku koňom.
Keď sme dorazili, začalo niečo, na čo asi nikdy nezabudneme. Spustil sa prudký lejak. Oblohu rozžiarovali blesky, ozývalo sa silné hrmenie a okolo nás bola tma. Taká tá skutočná nočná tma, ktorú prerušovalo len svetlo našich čeloviek. Flika aj malá boli z búrky vyplašené a dezorientované. A úprimne? Aj my. Dodnes presne nevieme, ako sa to stalo, ale v tom chaose sa Rainy dostala cez pásky medzi veľké kone. Keď sme sa ku nej dostali, obkolesovali ju všetky kone. Len stáli okolo nej, pozerali sa na ňu a opatrne ju očuchávali.
V tej chvíli som cítila obrovskú vďačnosť .. Ďakujem za naše kone, lebo mohlo to dopadnúť zle... Manžel okamžite zareagoval a malú bezpečne odniesol späť k Flike. Podarilo sa nám ich zabezpečiť do prístrešku a čakali sme, sledovali, či sa malá prisaje, či bude piť. Z jej strany vôľa bola, no okonáhle sa priblížila ku vemenu, Flika začala pišťať, jednoducho ju nechcela pustiť ku strukom. Začal trojhodinový boj a naša snaha pomôcť Flike, aby sa prestala báť, lebo očividne nevedela, čo sa od nej chce. Malinká veľmi chcela, no mamina Flika z toho mala strach. Vemeno nebolo bolestivé, mlieka dosť. Keďže sme ešte nemali skúsenosť z odchovom žriebatka, boli sme zúfalí a bezmocní, nechápali sme prečo ju nechce k strukom pustiť. No len neustálym skúšaním a trpezlivosťou syna, ktorý má s koňmi najviac skúseností, sa nakoniec podarilo Fliku ukľudniť. Trpezlivo ju upokojoval a pomáhal jej pochopiť novú úlohu, ktorá ju čakala. Opakovane prikladal malú ku strukom.
A potom prišiel ten okamih. Flika sa uvoľnila. Rainy sa prisala. A nám všetkým spadol zo srdca obrovský kameň. Premočený na kosť, ale šťastní, že všetko dobre dopadlo. Vonku stále lialo. Nie obyčajný dážď. Búrka, akú sme dlhšie nezažili. Paradoxne, celý mesiac predtým takmer nepršalo. A práve v noc, keď sa narodila, sa obloha rozhodla otvoriť naplno.
Preto dostala meno Rainy. Meno, ktoré nám bude navždy pripomínať noc plnú strachu, nádeje, trpezlivosti, ale aj obrovskej radosti. A dnes, keď ju vidíme behať, si uvedomujeme, aký vzácny bol každý okamih tej búrkovej noci.
